Lavína, ktorá ma veľa naučila

Od 20.2.2021 oslavujem svoje druhé narodeniny. Bol slnečný deň v tatrách, na skialp ako stvorený. Lavínova predpoveď hlási 2. Výber padol na Malú studenú dolinu. Najprv Bachledov žľab a potom sa uvidí.

Pri prístupe pod Bachledov žľab sledujem Mačací kotol. Tam slnko na rozdiel od Bachledovho ešte nezačalo úradovať - to by mohlo byť fajn na jazdu č.2. Pokračujeme v pôvodnom pláne. Cca v polovici strmej pasáže Bachledovho žľabu sme sa rozhodli spraviť ECT test (rozšírený kompresný test - stability snehovej pokrývky). Blok sa nepravidelne zosunul pod lopatkou na 22. poklep, bez šírenia trhliny v profile. Časť posádky sa rozhoduje na ústup, dvaja pokračujeme. Ja idem na pred, kamarát zaostáva. Keď dosiahnem sedla, volám mu, nech sa prichystá a naberiem ho cestou dole. Jazda parádna, parťák ma čaká bezpečne na boku cca v polovici. Následne pokračujeme dole, najprv jeden, potom druhý. Žľab úspešne za sebou, ideme na Térynku.

    Obr.č.1. ECT test v Bachledovom žľabe, na 22. poklep                          Obr.č.2. pohľad z 2/3 Bachledovho žľabu

           

Lukáš má už dosť, no ja som nadopovaný endorfínmi a chcem pokračovať. Dohodneme sa, že pôjdem vyskúšať Malý Pyšný štít s tým, že na začiatku žľabu keď bude mať svah sklon si spravím ECT a on ma bude sledovať z chaty (chyba č.1-vždy buď aspoň vo dvojici). Ponáhľam sa, lebo slnko začalo svietiť už aj na tento žľab. Nad ľadopádom v 1/3 (kľúčové miesto) si robím ECT test, ktorý vychádza obdobne - 21 (chyba č2- ani test nie je záruka). Naštudujem si ľadopád a vyhodnocujem, že pokiaľ nechcem skákať priamo cez, budem musieť zastaviť na boku a spraviť následne krkolomný traverz cez prisnežený ľad a kamene, smerom doľava. Volám kamošovi, že pokračujem ďalej. Keď dosiahnem vrcholu, rýchlo sa balím a pripravujem na zjazd. Volám znovu, že som pripravený na zjazd a nech ma sleduje. 

Nádych, výdych, kontrola výbavy....

Prvé oblúky sú vždy najťažšie. Sneh, ale potvrdil tézu vytvorenú počas výstupu, že je natopený tak akurát a prašan z pred pár dni, je už sadnutejší, nepráši, ale nie je ani príliš ťažký, alebo doskovitý. Po pár oblúkoch naberám sebavedomie. Jazdu si užívam plnými dúškami, idem technicky, pomalšie, ale plynule, sneh krásne drží. Prichádzam ku ľadopádu a zastavujem nad ním (chyba č.3 – nikdy nezastavuj v strede žľabu, ale na kraji na bezpečnom mieste, ktoré máš vopred vyhliadnuté). 

Obr.č.3 lavína z Malého pyšného štítu do mačacieho kotla

Zrazu mi sneh podrazí nohy a letím cez ľadopád. Letím nohami na pred a stále mam ako taký kontakt so svetlom. Zrazu nič nevidím a v tom len zbadám ako letím nebezpečne blízko kamennej steny, ktorá žľab lemovala z jednej strany. Uvedomujem si, že som v lavíne a prestáva to byť sranda. Rýchlo odstrelím lavínový batoh. Následne letím cez dlhý skalný prah a zamýšľam sa, či toto nebude pre mňa osudným. Dopadnem. Sneh sa postupne spomaľuje. Som na povrchu. Žijem. Predychávam. Kontrolujem, či som v poriadku. Nič mi nie je. Vstávam a idem roztrasený na chatu. Hanbím sa vojsť. Nalievajú mi horca a gratulujú mi k druhému narodeniu sa...

K splitboardingu som sa snažil pristupovať vždy zodpovedne. Kúpil som si komplet lavínovú výbavu, absolvoval kurz a až následne som sa pustil do terénu a snažil sa aplikovať poznatky v teréne. 

V tomto prípade som sa, ale nechal, hlúpo zlákať tým pocitom čo človek zažíva pri freeridingu. Sám sebe som si vytváral alibi, síce budem sám, ale spravím si test a viem jazdiť, to bude v pohode.

Mal som šťastie, že som ostal na povrchu. Kebyže ostanem pod snehom, musel by som mať prívod vzduchu na prežitie, kým by prišla pomoc z chaty a vykopala ma. Nad ľadopádom ma zobral splaz, ktorý som počas jazdy uvonil niekde hore a ktorý ma nasledoval, nabaľoval sa, až nabral na sile. Kebyže zastavím viac na boku, je možné, že by som sa tomu vyhol. Pri obdobných žľaboch (úzky, kľukatý s expiozíciou) aj malý splaz môže byť fatálny. Video z tohto hlboko vrytého zážitku nájdete na mojom IG profile tu: https://www.instagram.com/filcostanke/

Od tohto momentu som zistil aké je ťažké, ale veľmi dôležité sa vedieť otočiť v správny čas. Treba si uvedomiť aké je dôležité rešpektovať hory a neporušovať zásadné pravidlá.

Jazdite prosím minimálne vo dvojici, majte komplet lavínovú výbavu, sledujte podmienky niekoľko dní vopred, čítajte lavínovú predpoveď, robte vždy testy (ale majte na pamäti, že ani to nie je zárukou) a naučte sa to otočiť. Hory tam sú a budú aj o pár dní neskôr.

Držte sa v sezóne 2022/23, praje Filip Stankovič a Rossignol tím Slovensko.

---

Safety first priatelia...