Zlatý týždeň Filipa Stankoviča 1.časť

Začneme z ostra

21.2. leziem na Technickom skle v Bratislave pri 15-tich stupňoch v tričku a nadávam na oteplenie, ktoré akurát prechádza naším územím. Spomínam, ako sme pred dvoma týždňami jazdili s Čičim Mengusovskú a Zlomiská .... LINK na video

skúšobný youtube shorts link

vloženie videa youtube shorts:

Je február a chcem jazdiť a nie liezť na skalkách. A hlavne, chcelo by to už konečne niečo poriadne a nie iba freeride. No nič, treba byť trpezlivý. Ku koncu týždňa ochladenie a konečne vytúžene zrážky. Cez víkend si nadrobím, počkám, kým sa to stabilizuje. Balím si veci a zháňam parťáka na pondelok. Podmienky vyzerajú ideálne, ale zohnať niekoho na poslednú chvíľu, a ešte v týždni, je veľké umenie. Nakoniec sa zmotá Samo. Dáme si niečo ľahšie, veď naposledy som bol v Tatrách pred dvoma týždňami. Nechce sa nám ísť ďaleko, tak sa zhodneme, že skúsime MSD a „Stilov žľab“ z Prostredného hrotu a keď nebude v podmienke, tak Mačací kotol. (niečo ľahšie a bližšie hah..) Stúpame dolinou, prevaľuje sa hmla a žľab sa nie a nie ukázať. Zrazu rozfúka na chvíľu hmlu a ukazuje sa nám linka v plnej paráde. Zhodujeme, že vyzerá dobre a že to ideme vyskúšať. (červená línia)

Žľab sa opäť zahalí a my stúpame v hmle.

Obrázok 1 Výstup žľabom v spodnej časti a Samo

Sneh je kompaktný, na dobrom základe. Nie je to japonský powder, ale ten v Tatrách ťažko hľadať, všakže?  Tu sme predsa zvyknutí, že keď sneží, tak fúka. Tu sme predsa zvyknutí sledovať Aladina, smery vetrov a zrážky týždne a kalkulovať, kde bude najlepšie a aj tak to všetko zmeniť večer predtým. Tak to máme radi.

Šliapeme a začíname sa tešiť, že z toho niečo bude. Striedame sa. Nálada je super. Postupne vychádzame von z hmly. Dosahujeme Sedlo pred Prostredným a ukáže sa nám druhá strana štítu. Vyzerá fajn a vravíme si, že to skúsime potiahnuť na vrchol. V zime na Prostrednom sme ešte ani jeden nestáli.

Obrázok 2 Medzi Sedlom pred Prostredným a skalným rebrom na vrchol

Prídeme na skalné rebro a už chápeme, prečo Miro Peťo dáva tejto linke  S4+, E2+,červený ťažký s „preliezaním bez lyží cca 3 m“. Ďalej sa nám nechce. Za rebrom je sneh vyfúkaný na ľad a nepotrebujeme si zbytočne niečo dokazovať.

Obúvame, chystáme, cepín do ruky a ideme. Najprv jeden do sedla, tam sa počkáme a potom odtiaľ až dole. Horná pasáž, trochu kuše od slnka, ale v žľabe nás čakajú perfektné podmienky. Link ak nefunguje tak tu je 2.link

Celá línia zo sedla je krásny tiahly freeride. Úvodný „zošup“ do žľabu trošku vzbudzuje rešpekt, ale po prekonaní sa odmení. Nasleduje široká pasáž s vyústením do užšieho strmšie žliabku, ktorý nás „vypľuje“ na kužeľ. Modrý ťažký, vravím si. Keď podávam report Čičimu, tak sa mi smeje, že kde mám hranice, keď som takto ohodnotil Červený ťažký. Nakoniec sa so Samom zhodujeme, že zápeklitosť línie, sa nachádza zrejme medzi vrcholom a skalným rebrom. No nič, veď dakedy nabudúce.

Fajný úvod, vravím si. Samo na ďalší deň nemôže, ale v hre je Čiči. Spolu nám to vždy ide. Ja prešliapem celú stopu, brodím sa a som kvôli tomu pomalý a Čiči mi aspoň stíha. Obidvaja chceme jazdiť ostré linky, v dobrých podmienkach a vieme si kvôli tomu spraviť voľno. Dokonalá symbióza. Nastupuje tradičné plánovanie a diskusia, ktorá trvá spravidla 3-4 hodiny a počas ktorej zmeníme plány tak na päťkrát a nakoniec aj tak ideme niečo iné.

Dohodneme sa na Štrbskom štíte do Hlinskej (B; S5, E2+, červený ťažký).  

Vždy keď listujem na Miro Peťo sprievodcovi v záložke výber zjazdov z ostatných lokalít tak viem, že na ďalší deň bude sranda. Túto linku som už bol. 26.4.2021 v aprílovom prašane. Dokonca variantom „C“ a bolo to najťažšie, čo som dovtedy zjazdil. Link na video . Môj prvý čierny ťažký. 47-53°, po napojení na hlavný žľab 42-48°. Celkom strmé. Ale až na vrcholové varianty priama linka. V spodnej časti jedno zúženie na šírku dosky. Zvládol som to vtedy a bolo to najkrajšie, čo som bol, tak si vravím, že to bude super aj teraz. Jediný rozdiel je, že je polovica februára. To nás ale nenapadlo, že môže hrať rolu.

Na poslednú chvíľu sa pridáva Tomáš. Nikdy nebol v Tatrách, ale jazdiť vie. Tak veď zaškolíme ho, plány meniť nechceme. Uplatňujeme pravidlo, chceš ísť s nami, my chodíme len dvaja, poď, ale jazdíš posledný.

Budík zvoní pred piatou. Viem, že to bude deň z radu tých veľkých. Stretávame sa na Popradskom a začíname šliapať. O týchto hodinách nám s Čičim nebýva väčšinou do reči, až kým prvý krát nevyjdeme na slnko. Prechádzame okolo Červeného žľabu a fotím si ho pre prípadne možnosti ďalších dni.

Obrázok 3 Masív Satanu a Červený žľab

Mengusovská je super. Zvykneme vravieť: keď je podmienka neistá, choď do Mengusovskej. Veľa zjazdov, na všetky orientácie a na všetky spôsoby a v blízkej dostupnosti - teda ak už neodtopilo asfaltku. Keď je jeden žľab vypadnutý, tak kúsok máš hneď ďalší. To proste chceš. Tentokrát však žľaby obchádzame, sledujeme snehy a podmienky a ideme do Nižného Kôprovského sedla. Ja to mám do Hlinskej radšej cez Hlinské, keďže je to krajší zjazd, ale z neho by sme nevideli našu líniu.

Obrázok 4 Z Nižného Koprovského, pohľad do Mengusovskej. Čiči + Tomáš

Obliekame všetko, čo máme, zo Severu ťahá chlad. Línia zo Štrbského vyzerá lyžovatelne, je tam však jedno zúženie, ktoré nebolo také výrazné, keď som tam bol naposledy. Vravíme si „straight line“ a bude to v pohode. Už sme ďaleko, aby sme sa vrátili. Zlyžujeme pod žľab a pôjdeme kam to pustí.

Obrázok 5 Veľmi vzácny moment. Čiči ťahá stopu. V pozadí vidieť líniu a spomínané zúženie, ktoré zospodu nevyzerá už tak hrozivo.

Čiči ťahá stopu. Po chvíľu nadáva, podkĺzuje sa mu. Vymeníme sa. Mne na splite sa nejde o nič lepšie, ale idem čo to pustí. Aspoň mi nevypína viazanie ako jemu. Úvodný kužeľ je tiež riadne ostrý.

Sneh je utlačený prašan na hutnom základe. To pôjde, vravíme si. Cik-caky sú riadne ostré a strmé a keď počujem chalanov, že už nech kašlem na to a robím schody, tak sa smejem, že lyžiari sa sťažujú spiltboardistovi. Prichádzame k zúženiu. Smejeme sa, akí sme boli naivní. Užšie ako šírka dosky (to ani nevravím čo taký Čiči s 194cm lyžami). No nič, veď máme dva cepíny (teda až na Tomáša), prelezieme to a uvidíme, ako to bude vyzerať z vrchu.

  

No veru nič moc :D V zúžení ľad a tvrdo. (Pre autentický zážitok odporúčam komentované video od Čičiho. Pozor, obsahuje vulgarizmy.)  Ale už sme za a sneh v žľabe je super. Tak ideme ďalej a dole to dáko zlezieme. Na straight line to nebude...

Ťahám ako prvý stopu, som pomalý, borím sa. V jednom mieste sa mi marí, že vidím dáku propagáciu v snehovej pokrývke. Chalani ešte viac zaostávajú. No nič, zatiaľ spravím ECT (rozšírený kompresný test), kým ma dobehnú. ECTN. Blok sa nezosunul, iba sa ubíja. Žiadna propagácia. Rozdiely medzi vrstvami o jeden stupeň. To je ok. Chalani ma dobehnú a Čiči sa smeje a ďakuje za full service. Schody+test. Robím si fotku do galérie #konštantýblok a ideme ďalej.

Dôjdeme do miesta, kde sa rozdeľuje žlab na C a B. Ďalej je už len pár čísel a pod tým kamene. Hovorím chalanom, že to nemá zmysel a zliezam naspäť do rozdvojky. Obúvame a chystáme.

Tomášovi nefunguje blokovací systém na lyžiarke medzi walk a ride. Hmm, to bude mať ešte zábavu v 50 stupňovej linke. Dávam mu voile strapy a nakoniec sa mu podarí systém zablokovať na zjazd.

Úvodný ťuk cepínmi a idem na to. Výhodou a nevýhodu ťahania stopy je, že máš právo ísť prvý. Je to taký zvláštny pocit. Môžeš zažiť najlepšiu jazdu v živote, ale aj sa zabiť. Pred prvými troma oblúkmi mám vždy rešpekt. Sneh sa sype a robia sa splazy. Po 4-5 oblúkoch treba vyjsť na bok, nechať prejsť povrchové lavínky a takto pokračovať ďalej. Myšlienka, že jazdíme nad zúžením, ktoré sa nedá prelyžovať na odvahe, tiež nepridáva, skôr naopak, sme opatrní. Striedame sa, jazdíme, jazda je opatrná, pomalá, občas dáky dobrý oblúk, zastavenie, splaz a zase dookola. Škoda.

Prichádza vrchol programu. Zúženie. Nad ním nepríjemné skákané oblúky na tvrdom podklade – prvé túto sezónu. Vyzúvame.

Zliezam prvý. Zliezať dole je ťažšie. Tvrdý sneh, priam ľad, pod tým kamene. Taký fajný mixík. Ideál na prvý deň v Tatrách pre Tomáša :D Zleziem a vravím chalanom, že bez dvoch cepínov to nedajú. Čo teraz? Dohodneme sa, že počkám, kým Čiči dôjde nad zúženie a hodím mu svoj cepín a ten ho dá Tomášovi. Snažím sa stáť na boku a kryť sa za skalou, ale sneh a ľadové hrudy sa na mňa valia, pri tom ako Čiči zlieza. No nič, musím to dáko vydržať. Môžeš, počujem z vrchu. Rozmýšľam, ako to urobiť, nech neprídeme o cepín. Dohodneme sa, že ho hodím oblúkom ponad neho a že pristane nad ním a keď sa začne šúchať k nemu, tak ho chytí. Perfektný plán.

Nahlas odrátavam. Môžem? Hádžem. Trafím ho presne do hlavy a cepín sa odrazí a zapichne do snehu. Skoro ako sme si to naplánovali, nevadí, výsledok je s jednou ryhou na prilbe takmer rovnaký. Čakám a chalani doliezajú ku mne. Zvládli sme to. Už iba strmý kužeľ dole a hotovo. video z celej akcie

Smejeme sa, aký hlúpy nápad to bol. Zároveň sa tešíme z konečne prvej poriadnej Tatranskej akcie tak, ako to máme radi. Tomáš ďakuje za veľkú skúsenosť. Pekne sme ho pokrstili. Prvý krát v Tatrách, to bol nápad :D On však musí ísť už domov a posielame ho naspäť samého cez Hlinské. My s Čičim sa dohodneme, že to vezmeme cez Kôprovske plece na Koprák a pustíme to na opačnú stranu céčkom.

Fotím si masív Hrubého na prípadne projekty a netuším, že tam budem o dva dni.

Obrázok 6 Masív Hrubého a impozantná línia zo Zadnej Garajovej lávky

Zábery z Kopráku žiadne. Gopro sa vybilo. Aj tak nebolo treba, v žľabe betonáreň.

17:59 Hotel na Popradskom. Pekných 12 hodín za nami.

Smejeme sa na historkách, čo sme zažili a konečne

dáke jedlo a pivo. Hotovo. Štrbský štít dík! Bola to zábava.

Nasleduje deň oddychu a plánovania a štvrtok sa ide znovu.

 

Napísal: Filip Stankovič, Splitboardista / horolezec / cyklista

Jazdci: Tomáš Čiči Čuník, Filip Stankovič, Samuel Cvengroš a Tomáš Rozložný

 

2.časť zlatého týždňa už čoskoro...

---