Chlapci z Vrátnej si splnili veľký japonský sen !

 
 
 
1nivo1819.jpg 2_kalnedar_snowshow_1819.jpg nivo1819a.jpg nivo1819b.jpg nivo1819c.jpg nivo1819d.jpg
 
 
 
Úvod > BLOG > Chlapci z Vrátnej si splnili veľký japonský sen !
 

Chlapci z Vrátnej si splnili veľký japonský sen !

Braňo Porubčanský a Mišo Chrapčiak sa rozhodli ísť na dovolenku do Japonska počas januára 2019, aby si splnili detský sen o jazdení najlepšieho prašanu na svete. Zjazdili si sopku, ale zachránili aj Kórejca zo 4-metrovej trhliny, na dne ktorej stál po krk vo vode a volal o pomoc. Rámen, sushi, sneženie, sneženie a sneženie...  Viac o japonskom dobrodružstve nám prezradili v rozhovore.

 

Ako vznikla myšlienka ísť do Japonska, prečo práve teraz?

Braňo: Myšlienka ísť do Japonska vznikla v mojej hlave, asi keď som mal 10 rokov. Jeden pekný večer dávali v telke komplexný dokument o Japonsku, kde nezabudli mimo všetkého spomenúť aj to, aké výdatne snehové zrážky mávajú každý rok. Od toho večera som mal Japonsko na svojej listine krajín, kde raz určite pôjdem zaprášiť. Nápad to bol úplne spontánny, mal som na pláne nejaké zimné dovolenky, ale vôbec nie Japonsko. A zrazu sme šli do Japonska 

Mišo: Obidvaja máme veľmi radi prašan a už ako mladí chalani sme spolu často pozerali videá z Japonska. Ako sa tam doslova „topíš“ v snehu! Myslím si, že kondične sme na tom veľmi dobre, preto sme sa rozhodli pre túto destináciu s tým, že nejdeme využívať vleky, ale musíme si ten zážitok z jazdy zaslúžiť. To znamená vyšliapať hore, až potom zjazdiť dole!

Je ťažké dostať sa do Japonska? Ako dlho trvala cesta? Čo všetko ste museli pred cestou zariadiť?

Braňo: V dnešnej dobe je cestovanie po svete prakticky jednoduché pre každého. Stačí mať nejaké groše, chuť, snahu, čas a parťáka. Pár večerov sme presedeli pri počítači a poháre vínka a dohodli celý trip. Cesta bola nekonečná. Na trip sme sa dôkladne pripravili, keďže sme si to chceli užiť a neriešiť tam nejaké problémy. Veľa čítania, hľadania na nete, mali sme aj nejaké referencie od kamošov, čiže už to stačilo len dať dokopy a išlo sa na vec.

Mišo: Keď niečo chceš, nie je ťažké nič! Záleží na tom, čo pre to urobíš. Cesta trvala takmer 24 hodín, ale nám to nevadilo, lebo nám začal trip už v Krakowe na letisku, kde sme si hneď spríjemnili cestu dobrou kávou a skvelým koláčikom. Samozrejme, všetko sme bukli a zariadili pred cestou, s leteckou spoločnosťou sme odkomunikovali špeciálnu batožinu, ktorú sme pripoistili a, samozrejme, poistili sme aj seba. V Niseku pracuje ako inštruktor aj náš bývalý kolega Jean Lavína Káčer, dal nám veľa dobrých rád a previedol nás po okolí, spolu sme si aj vyšliapali na sopku!

Mali ste vybraté rezorty a cestu presne naplánovanú dopredu?

V pláne bolo jazdenie v dvoch rezortoch Niseko a Rusutsu, pred tripom sme si to tak vypočítali, že rezortom sa povenujeme 3 až 4 dni a zvyšok šliapanie.

Kde ste sa zdržali najdlhšie a prečo?

Keďže sme mali ubytko priamo v Niseko village, tak sme sa motali hlavne v jeho okolí, do 60 kilometrov, každý deň. Inak, v rezortoch to vyzeralo ako deň pred Vianocami v nákupnom centre... Čiže chodili sme viac šliapať, ako sme plánovali. Na vleky sa čakalo aj 15 - 20 minút, čo bolo pre nás strašne veľa.

Čo hovoríte na Japonsko, na kultúru a jedlo?

Braňo: Japonsko v nás zanechalo veľmi dobrý dojem. Aj keď oblasť Niseko je skôr taká malá Austrália, zažili a ochutnali sme tam aj veľa domáceho. Japonci sú milí ľudia, spokojní so svojím životom, skôr ti pomôžu, ako ublížia. V každej krajine ma fascinuje spoznávať ich tradície, kultúru a, samozrejme, jedlo. Veľa sme skúšali, od brutálnych rámenov (ktoré vám padnú super po celodennom šliapaní a jazdení po pás v snehu) cez všelijaké veci, ktoré ani vlastne neviem, čo boli. Kuchyňa bola jedným slovom super.

Mišo: Jedlo vynikajúce, navštevovali sme hlavne lokálne reštaurácie, pretože sme chceli vyskúšať ich tradičné jedlá. Mám rád ázijskú kuchyňu, takže ja som so stravou v Japonsku nemal žiaden problém. Samozrejme, museli sme vyskúšať aj saké, ale to mi veľmi nechutilo. K miestnej kultúre sa vyjadriť neviem, lebo po tejto stránke sme toho veľa nestihli.

Čo bol top moment výletu?

Obidvaja: Celý výlet bol top! Jeden z naj zážitkov bol hike na sopku a zjazd do kráteru sopky Mt. Yotei 1898. Po 5-hodinovom výšľape, 6 kilometrov a prevýšení 1 600 metrov sme prišli na vrchol sopky, kde sa nám naskytol nezabudnuteľný pohlaď do samotného krátera. Najlepšie je, že doň môžete aj zlyžovať! Na vrchole sme boli medzi prvými, čiže jazda do krátera bola len naša. A stála naozaj za to. Výšľap späť na vrchol je nejakých 200 výškových metrov Po jazde sme si dali čajík, desiatu a pokračovali ďalej. Po každodennom jazdení prišiel čas na teplý termálny prameň Onsen a pivo.

Akú ste zvolili výstroj a prečo?

Braňo: S Mišom sme odchovanci Vrátnej a už od deciek sme jazdili lyže Rossignol, ktorým sme ostali verní. Celú kolekciu Rossignol lyží každý rok testujeme v RAW Vrátna, kde aj pracujeme ako inštruktori. Preto máme jedinečnú príležitosť skúšať a porovnávať každý rok nové technológie a máme tak celkom slušný prehľad o všetkých modeloch za tie roky. Na trip sme jednoznačne zvolili lyže ideálne na šliapanie a jazdu v prašane - Soul 7 a Seek 7. Za seba hovorím, že lepšie lyže som v prachu nejazdil. Mišo si tiež pochvaľoval svoje Seek 7, ktoré boli hlavne super ľahké, ale bombové v prachovom snehu. Zhodnotili sme, že lyže sme vybrali výborne, čo o lyžiarkach, žiaľ, povedať nemôžem. Obaja sme zvolili Scarpa maestrale rs, ktoré som po druhom dni jazdenia rozlámal. Čo bola celkom sranda...

Mišo: Myslím si, že výstroj sme nepodcenili vôbec, máme kvalitné veci na tento šport, ktorý robíme už dlhé roky. Takže oblečenie gore-tex, odolné voči vetru, snehu, dažďu. Lyžiarky mám od Scarpy, ktoré sú pre mňa TOP, lebo je to kvalitná skialpová lyžiarka s vysokým flexom. Lyže mám od Rossignolu, pretože celý život lyžujem len na značke Rossignol a nemal som s ňou nikdy zlú skúsenosť. Na tento výlet som zobral Rossignol Seek 7. Je to vynikajúca lyža - má sendvičovú ľahkú špičku, ktorá sa drží stále na vrchu snehu. Pár má 2,5 kilograma bez viazania, čo je veľký benefit na dlhšie túry. Bol to správny výber, veľa sme šliapali a do prašanu to bola bomba!

Čo vám z výstroje v Japonsku chýbalo?

Braňo: Náhradne lyžiarky :D

Mišo: Nezabudli sme podľa mňa na nič, čo by nám chýbalo. Mali sme všetko, čo sme potrebovali, okrem náhradných lyžiarok pre Braňa. 

Ako ste to riešili? Japonci majú menší vzrast a ty, Braňo, meriaš koľko - 2 metre?

Braňo: (smiech) 192 cm. Zlomené lyžiarky bolo veľmi ťažké nahradiť. V celom Niseku sme našli len jedny vo veľkosti 47,5, ktoré boli vyťahané ako... no veľmi vyťahané. Prešli sme asi 8 požičovní a obchodov, všade sa nám po vyslovení veľkosti nohy začali smiať. Nakoniec sme zohnali a prekvapivo mi slúžili celý zvyšok tripu. Hovorím prekvapivo, lebo som mal lyžiarky vypekané na moju nohu a ľutujem, že som si nezobral svoje Rossignol Alltrack, ktoré používam hlavne na jazdenie.

Je Japonsko drahé? Viete približne zhrnúť vaše výdavky?

Braňo: Nie je to Rakúsko, ale zas to nie je ani niečo úplne neznesiteľné. Skipas v stredisku približne 55 eur/deň a pivo 0,4l asi 5 eur.

Mišo: Nie, nie je drahé. Ale nie je to ani Chorvátsko (smiech). Letenku sme vychytali za super cenu - 599 eur tam aj späť s batožinou. Za ubytovanie sme platili 407 eur na osobu s raňajkami. Auto sme si nemuseli požičať, lebo tam fungujú autobusy, ktoré vozia ľudí po celom rezorte. Ale my sme si ho požičali. Ani zďaleka by sme ti to bez neho tak neužili. Za auto sme platili 400 eur na 10 dní. Strava, jeden obed či večera, okolo 10 eur. A každý večer na hodinu do onsenu (horúci prameň, ktorý tečie zo sopky a v dedine sú z toho „oddychové kúpele“), pričom cena sa pohybuje okolo 4 až 10 eur na vstup; onsenov je tam asi milión. 

Videla som video, ako ste zachraňovali Kórejca z potoka, čo sa stalo?

Braňo: Toto bol práve ten prvý a posledný deň, kedy sme sa rozhodli pre rezort, vyviezli sme sa na najvyšší bod a odtiaľ sme šliapali akoby na druhú stranu sopky. Krásny strmý svah, riedke japonské lesy bez jedinej lajny. Asi po 15 minútach jazdy nám križuje cestu stopa pre snežné skútre,  preto sme sa rozhodli zastaviť a pozrieť mapu. Kúsok od nás vidíme nejakú partiu freeriderov, ktorí tiež prišli na tú istú cestu, akurát už vypli lyže a šliapu smerom naspäť do strediska po stope pre skútre. Jediná jedna stopa ide ďalej smerom nadol. Mapa ukazuje, že keď budeme pokračovať rovno, tak s nejakým malým traverzom, možno šliapaním, prídeme až k lanovke. Bomba! To chceme vidieť, tak davaj, jazda.

Idem prvý, sledujem lajnu pred nami a po chvíli si hovorím „stop". Vypíname lyže a šliapeme na najbližší hrebienok, vzdialený cca 30 metrov od nás. Pred nami sa otvorí strmý zraz, asi 2 0m dlhý, a v ňom potok. Chýbalo by nám už len 15 m na vrchol, čo bolo na 15 minút pri tom snehu, a v tom počujeme nejaký zúfalý krik „Heeeeelp heeeeelp".

Sledujeme stopy - tú prvú lajnu, ktorá mi bola už od začiatku podozrivá - a vidíme, ako stopa z ľavej strany križuje potok cez veľký snehový prevej na pravú stranu. Práve sme si s Miškom robili fotečky, ako sa brodíme po pás v snehu, čiže kamera bola zapnutá a podarilo sa nám natočiť aj celú akciu.

Mišo: Kórejca sme zachraňovali kvôli tomu, že nezvolil dobrú trasu a chcel traverzovať rieku krížom, s lyžami na chrbte. Nnamiesto toho, aby si rozložil váhu na lyžiach. Prepadol sa asi 4 metre do rieky, kde bol po krk vo vode. Našli sme ho úplne náhodou, lebo sme zablúdili aj my. Keby nebolo bezvetrie a dobrá viditeľnosť, čo tam je len výnimočne, ani by sme nevedeli, že niekto 50 metrov pod nami bojuje o život.

Braňo: Hovoríme si, chalan asi potrebuje pomoc, tak obúvame lyže po pás v snehu. Samozrejme, si novodobý skialpinista, tak máš techové viazko, ktoré sa „perfektne“ obúva už len na zjazdovke, nie v týchto podmienkach. Prichádzame k chalanovi, pozerám na neho z diaľky asi tak 40 metrov a hovorím si - to bude oukej. Prídem nad neho a hovorím si - to nebude oukej (smiech). Najskôr mi napadlo vysunúť teleskopické paličky, spojiť ich dokopy plus moja metrová ruka - to by mohlo fungovať. Nefungovalo. Stále chýbal asi meter.

Nakoniec sa premočenému a premrznutému Kórejcovi podarilo dostať sa k paliciam bližšie a vytiahnuť sa po nich hore. Povedal som mu, aby sa držal za mnou, v stope, ktorú som prešliapaval. Po chvíli sa s Mišom obzrieme a ten blázon sa vrátil na druhú stranu potoka loviť svoje lyže. Našťastie sa už nič nestalo, Kórejec nemal ani páru, čo robí, lebo lyže miesto na nohách mal opäť v rukách, a tak sme ho odprevadili do strediska, kde sa potichu vytratil a už sme ho nestretli...

Aký je váš celkový dojem z výletu? Odporúčate Japonsko?

Braňo: Určite. Je to obrovsky zážitok, treba vidieť a zažiť. Budúci rok chceme ísť znova, ale do inej lokality.

Mišo: Určite odporúčam, ak má niekto rád prašan tak, ako my, tak sa tam oplatí ísť! Bola to jedna z najlepších dovoleniek v mojom živote! A určite sa vrátime budúci rok naspäť, len už chceme vyskúšať niečo iné. A na dlhší čas, aspoň tri týždne.

Instagram: branislavporubcansky & mishco_   Video z Japonska nájdete aj na YouTube Rossignol Slovensko

Chalani ďakujeme, že ste si našli chvíľku a porozprávali nám o nezabudnuteľnom výlete do Japonska. Tešíme sa na ďalšie fotky, videá a vaše dobrodružstvá na lyžiach Rossignol!

Za tím Rossignol Pjotra Kolenčiaková