Považuješ sa za profi alebo hobby bežca ?

Profi bežec som nikdy nebol (myslím, že takých na Slovensku máme naozaj málo). Na profi behanie v pravom slova zmysle sú potrebné špecifické podmienky – a teda všetci (väčšina) bežci na Slovensku sú hobbíci. Aj napriek tomu boli časy, keď som behával na slušnej úrovni a moja týždenná kilometráž sa blížila k 220km objemu. Dnes si to už chcem hlavne užívať, aj keď na pretekoch sa veľmi často nechám strhnúť k súťaženiu. Beh je super životný štýl, ktorý podporuje rozvoj sebadisciplíny a drží nás v kontakte so životom, pretože idem veľmi často von z konfortu.

 

Ako často beháš, aké vzdialensti?

Záleží od toho, v akej fáze bežeckého roka sa nachádzam, aj od podujatia, na ktoré sa pripravujem. Ak chcem bežať ultra v kopcoch, snažím sa nabehať väčší objem km s dostatočným prevýšením, aby som to potom na trati dokázal ustáť. Dnes ale volím viac efektivitu tréningov – ako nejaké naháňanie bezprízorného objemu. Malo by to byť pestré, primerané, pravidelné a postupné zvyšovanie nárokov na pohybový aparát. Behávam tréningy od 6 km po 30 km dlhé longy. 

 

Ktoré preteky sú tvoje obľúbené ?

Kedysi som sa sústreďoval hlavne na maratón a na cestu. Dnes sa mi viac páči behanie trailov. Každý rok si doprajem aj nejaký pekné zahraničné podujatie. Krásna bola stovka v Transylvánii v Rumunsku alebo aj Ultra Vipava v Slovinsku. Páčil sa mi aj Zermatt marathon vo Švajčiarsku. z našich slovenských ultra mám v zvláštnej obľube Malofatranskú stovku.

 

Aké sú tvoje najväčšie bežecké úspechy ?

V maratóne už neplánujem ďalší progres, môj výkon na ceste sa zastavil na čase 2:39 hod, desiatku som behával na úrovni 35 minút. Najväčším atletickým úspechom pre mňa je 3. miesto na Majstrovstvách Slovenska v maratóne v Košiciach 2011. Najlepšiu stovku som odbehol v Taliansku za 9:30 hod. Dnes je pre mňa úspešný každý jeden deň, ktorý môžem stráviť v prírode a užívať všetko, čo príroda dokáže ľudskému tvorovi poskytnúť. Ak mám pri tom pri sebe rodinu, o to lepšie. Radi sa hýbeme spolu vonku. Dnes sa už na výkony veľmi nehrám (aj keď – niekde tam vzadu mám v sebe súťaživosť, takže nikdy to nejdem zadarmo).

 

HODNOTENÝ MODEL: VERCORS

 

Ondrej Veselovský dobehol ako prvý do cieľa Malofatranskej stovky na najdhšej strati MF100 s úžasným časom 18:50:43. Hádajte v ktorých teniskách ? Rossignol VERCORS !! Gratulujeme Ondrej !

 

FIT STRIHU?

S Vercorsmi som bol spokojný. Prvý kontakt, ktorý som s nimi mal – bežal som Vysokohorský beh cez Klin (v Západných Tatrách). Popravde, trošku som im v úvode neveril, pretože Beh cez Klin je dosť do kopca a zdala sa mi veľmi tvrdá päta. Bál som sa, že na dlhšej trati budú robiť na päte otlaky. Zobral som ich potom aj na dlhší „výlet“. Bežal som v nich Big Bears ultra (118 km). Do dropbagu som si prichystal na päťdesiaty kilometer prezutie. Na počudovanie, prezúvať som vôbec nemusel a v cieli som bol veľmi príjemne prekvapený, že mi nespôsobili ani jeden otlak a dokonca aj k nechtom boli veľmi prívetivé. Zvládli aj brodenie cez rieku a následné vysušenie. Zopakujem, boli pre mňa príjemným prekvapením.

GRIP, PRIľNAVOSŤ

Dal som im zabrať a nešetril som ich. Aj v tréningu im dávam do tela. Priľnavosť za mňa výborná na každom povrchu. Ešte som síce nenašiel topánku, ktorá by držala na suchom lístí, ale to je veľmi špecifický povrch – topánka naň asi neexistuje.

KOMFORT

Komfortné behanie bez tlačenia.

DYNAMIKA-PRENOS ENERGIE

Nie sú tak tvrdé ako VEZOR, ale je v tom logika. Sú určené na ultra a na dlhé trasy, preto by som im mäkkosť vôbec nevyčítal.

PRIEDUŠNOSŤ A ODOLNOSŤ PROTI PRACHU A ŠPINE

Áno, ponožky sa mi špinia, ale to už patrí k trailovým botám. Ak v nich beháš po blate, nemôžeš čakať, že ponožky ostanú čisté. S tým viem žiť.

BLATO V PODRÁŽKE

Blato parádne odpadáva. Nezažil som, že by sa mi vytvorila „bagandža“.